Po voľbách v septembri 1998 musel urobiť ako predseda SDĽ a predseda parlamentu dve zásadné veci. "V
roku 1998, keď sme prišli do parlamentu a boli sme po voľbách druhou
najsilnejšou stranou, bolo potrebné ozdravovať ekonomiku. V rámci toho
SDĽ ako ľavicová strana, ktorá bola orientovaná predovšetkým na sociálne
záujmy pracujúcich, musela v niektorých veciach ustúpiť a podriadiť sa
nevyhnutnému procesu ozdravenia ekonomiky, financií. Išlo vtedy o viac
ako 100 miliónov korún na ozdravenie bánk," uviedol pre TASR Migaš.
To bolo podľa neho pre ľavicovú stranu nepríjemné. "Muselo sa to
urobiť, lebo by sa nám rozsypal bankový systém. Patričným spôsobom nám
to voliči potom pri voľbách v roku 2002 spočítali," dodal expolitik.
Za jeho éry ako predsedu zákonodarného zboru prijal parlament 519 zákonov.
"Väčšina z nich bola spojená s prijatím Slovenska do EÚ. Vtedy sa
rokovalo aj tri dni po nociach a nonstop. Čiže to boli také veci, ktoré
sa, samozrejme, museli vykonať, ale nie sú vždy príjemné. Zvládlo sa to a
osobne si myslím, že to bola veľká zásluha aj poslancov za SDĽ. Urobil
sa obrat v zahraničnej politike Slovenska a jednoducho k akceptovaniu aj
v EÚ, aj vo svete," zdôraznil.
Jozef Migaš sa narodil 7. januára 1954 v obci Pušovce v okrese Prešov. V
roku 1978 vyštudoval na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v
Kyjeve vedecký komunizmus. Profesijnú kariéru odštartoval ako učiteľ na
Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany
Slovenska v Bratislave. Popri tom pracoval aj na Slovenskej akadémii
vied v Košiciach.
V roku 1990 sa stal jedným zo spoluzakladateľov SDĽ, v ktorej ako
predseda pôsobil od roku 1996 do roku 2001. Neskôr zastával pozíciu
manažéra výkonného výboru strany. V zahraničnej politike začal pôsobiť
od roku 1993, keď sa stal veľvyslaneckým radcom na Ukrajine. Na tejto
pozícii pôsobil do roku 1995, keď sa stal na dva roky veľvyslancom
Slovenska na Ukrajine.
Migaš spomína aj na to, ako sa rozhodoval, s kým ísť do vlády. "Politický
proces po roku 1998 bolo potrebné otočiť od medzinárodnej izolácie a
nedobrých tendencií, pokiaľ išlo o naše postavenie v európskej aj širšej
svetovej politike. Musel som prijať rozhodnutie, že ideme do širokej
koalície, čo nie je vždy ideálne a čo aj súčasný vývoj potvrdzuje.
Rozhodli sme sa pre to, aby sme krajinu dostali na správny smer, pokiaľ
ide o medzinárodné vzťahy, medzinárodnú politiku. Išlo vtedy o našu
šancu dostať sa do Európskej únie a byť plnohodnotnou krajinou v rámci
EÚ," povedal vtedajší predseda SDĽ.
V roku 1998 sa stal nielen predsedom NR SR, ale v tomto období aj
zastupujúcim prezidentom SR (až do roku 1999). Bol zároveň poverený
vymenovaním vlády, ku ktorému došlo 30. októbra 1998. Funkciu predsedu
NR SR zastával do roku 2002.
Jeho diplomatická kariéra pokračovala v Ruskej federácii, kde bol v
rokoch 2009 až 2014 veľvyslancom Slovenska s priakreditáciou v Arménsku a
Azerbajdžane. V rokoch 2015 až 2016 pôsobil na Slovensku ako poradca
predsedu vlády pre zahraničnú politiku.
Za veľvyslanca Bieloruska ho vymenoval 2. februára 2016 prezident Andrej
Kiska. Na poste pôsobil štyri roky. V máji 2020 požiadal o uvoľnenie z
funkcie po tom, ako sa zúčastnil na oslavách výročia skončenia druhej
svetovej vojny v Minsku bez toho, aby tom informoval ministerstvo
zahraničných vecí.
Minulý rok neúspešne kandidoval za predsedu Slovenského zväzu
protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorej je členom od roku 2020 od
návratu z misie veľvyslanca v Minsku.
Jozef Migaš je ženatý a má dvoch synov a dve dcéry.